Nevesta

 Za prvej svetovej vojny sa takmer všetci chlapi z našej dediny vrátili ako invalidi. Môj otec vo vojne ochorel na padúcnicu, jeho brat s prestrelenou nohou kríval celý život, otcovmu bratrancovi nohu odstrelilo úplne. Miesto nej mal drevenú. Za odškodné si kúpil obchod, hostinec a trafiku. Keďže sa mu veľmi dobre darilo, pribral si aj učňov i tovarišov. Obchod prekvital, no on bez nohy nemohol chodiť tancovať, zábavám sa vyhýbal. Jeho Susedmi v spoločnom dvore boli istí manželia a ich veľmi mladá a pekná dcéra. Otcov bratranec sa do dievčiny zamiloval a napokon si s jej rodičmi dohodol zásnuby. Snúbenici sa však doma sedieť nechcelo, lákali ju tancovačky. Na jednej sa zoznámila s mladým chudobným obchodníkom, ktorý ju zakrátko priviedol do iného stavu. Keď sa to dozvedeli rodičia, vybrali sa za otcovým bratrancom a naliehali, aby sa s ich dcérou ihneď zosobášil. Vraj prečo svadbu odkladať o niekoľko mesiacov. Opatrní bratranec namietal, že ešte potrebuje aspoň tri mesiace, kým si zariadi všetko potrebné. Dievčina toľko čakať nemohla, a tak jej rodičia narýchlo vystrojili svadbu s chudobným ženíchom. Sklamaného snúbenca po čase smútok prešiel. Jedného dňa do jeho obchodu prišla krásna mladá dievka. Prihovoril sa jej a po chvíli sa spýtal, či by sa za neho nevydala. Ponúkol ju čokoládou i cukríkmi a jej sa také dvorenie zapáčilo. S vydajom súhlasila. Môjho otca potom bratranec poslal na pytačky. Otec nastávajúcej rodine porozprával, do akého bohatstva sa ich dievka dostane. No a zakrátko bola veľká svadba. Ženích jasal od radosti, že má švárnu gazdinú i pomocnicu v domácnosti. Radosť ho však prešla hneď prvý večer. Keď si chcel ľahnúť k mladej žene, ovanul ho na posteli strašný zápach. Akoby sa tam rozkladala mŕtvola a v izbe navyše čosi silno hučalo. Chytil sa za hlavu a utiekol do kuchyne, kde presedel až do rána. Ďalšie noci sa opäť viac ráz pokúšal priblížiť k svojej žene, no zakaždým pre ten strašný zápach zutekal. Cez deň bolo všetko v poriadku. Takto trpel pol roka, hanbil sa niekomu priznať. Napokon vyhľadal môjho otca a na kolenách ho prosil aby, mu pomohol od toho strašného trápenia. Otec sa poradil s mojou mamou a tá sa potom vybrala za jednou babou do Hrozenkova. Baba mame prikázala, aby niekto z príbuzných pozberal o polnoci z deviatich chotárov mraveniská, rôzne zeliny a vodu zo studní a mladú ženu okúpal v odvare položenom pod odkvapom. Použitú vodu potom išiel môj otec o polnoci vyliať do Váhu tam, kde bol najväčší vír. Keď sa vracal domov, držal sa babinho príkazu, aby sa ani za nič na svete neobzrel. Otec vravel, že len čo vyšiel od rieky na cestu, začala sa taká víchrica, až sa stromy k zemi nakláňali a navôkol všetko hučalo. Vraj to bolo čosi strašné.
     Po nezvyčajnom kúpeli si prítomní posadali za stôl a konzumovali pripravené dobroty. Lenže večer sa od mladomanželky šíril rovnako neznesiteľný zápach. A tak mama vyhľadala babu v Hrozenkove druhý raz. Tá tvrdila, že keby neboli zabudli mladej vodou vypláchnuť aj ústa, všetko by bolo už v poriadku. Takže celá procedúra sa musela opakovať. Mama sa však od starkej z Hrozenkova dozvedela aj príčinu zápachu.
     Keď po sobáši mladomanželia vystupovali z auta, matka prvej bratrancovej snúbenice vhodila neveste pod nohy hlinu, ktorú vzala o polnoci z cintorína. Po druhom kúpeli zápach navždy prestal.